Prečo vlastne používame tresty?
Často to robíme automaticky, veď to robili aj naši rodičia. Používame ich zo zvyku, zo strachu, z tlaku okolia alebo z bezmocnosti. Veríme, že nimi vychovávame a učíme zodpovednosti, no v skutočnosti skôr vyvolávajú strach, narúšajú dôveru, znižujú sebaúctu a učia, že mocnejší môže ubližovať. Dieťa potom bojuje proti autorite alebo sa jej poddá, ale neučí sa rozhodovať podľa vlastného svedomia.
Čo trestami učíme?
Tresty v podstate učia násiliu, dávajú správu, že je v poriadku ubližovať tomu, koho ľúbime, ničia pocit istoty a bezpečia, znižujú mieru empatie, poškodzujú sebaúctu, vzbudzujú strach. Tým, že o dieťati rozhoduje niekto iný, nebude schopné riadiť sa svojím vlastným svedomím a nepreberá za seba a svoje činy zodpovednosť. Tým, že necháme deti prebrať zodpovednosť za svoje konanie, sa naučia najviac, zistia, aké dôsledky má ich správanie a sami sa rozhodnú, ako chcú konať. To ale súvisí s našimi strachmi (napr. že bez čiapky prechladnú). Ak však deťom neveríme a stále ich kontrolujeme, posilňujeme v nich pocit, že nie sú schopné samostatnosti a rozhodovania. S tým, čo si o dieťati myslíme, či veríme jeho schopnostiam zvážiť dôsledky, či mu veríme, že je schopné sa „správne“ rozhodnúť, alebo si myslíme, že nie je dostatočne múdre na to, aby vedelo, že s čiapkou mu bude teplejšie...
Mgr. Nikoleta Miháľová
školská psychologička