Učenie a výchova sú procesy, ktoré nie sú ohraničené vekom. V popredí je človek (žiak), ktorému sa snažíme niečo dobré odovzdať. V predmete Náboženská výchova je niekedy veľmi ťažké hovoriť o Bohu, o pravde, o láske, keď slová, ktoré používame v komunikácii, akoby stratili svoj význam. V dnešnej dobe, keď mnohí ľudia úmyselne zavádzajú, a keď slová strácajú svoju silu, je veľmi dôležité vidieť niekoho, kto spája vo svojom živote slová so skutkami. Jedno latinské príslovie hovorí, že slová dokážu hýbať, ale príklady pritiahnuť.
Učitelia náboženskej výchovy p. Zeleniak a p. Minčák sa preto rozhodli pripraviť pre žiakov 8. a 9. ročníka exkurziu do Inštitútu Krista Veľkňaza. Na exkurziu sa žiaci duchovne pripravovali na hodinách náboženstva modlitbou, a tiež zháňali materiálnu pomoc pre ľudí v núdzi. V deň exkurzie sa nám najprv pokazil autobus, ale to nás neodradilo od nášho cieľa. Po príchode do areálu sa žiakom najskôr prihovoril v prekrásnej kaplnke zodpovedný zamestnanec, ktorý opísal podmienky a život ľudí v zariadení. V tomto resocializačnom zariadení, ktoré sa nachádza v Žakovciach pri Kežmarku je momentálne umiestnených 370 ľudí. Muži, ženy, rodiny s deťmi, týrané matky, ľudia s telesným postihnutím, bývalí väzni, bezdomovci, alkoholici, gambleri. Na všetkých dohliada farár Marián Kuffa. Prečo to robí? Pretože pochopil, že Boh ho miluje a on na tú lásku nemôže reagovať nijak inak len láskou, ktorá je nesebecká. Jeho láska vidí v iných ľuďoch ešte stále človeka, aj keď by sme kľudne mohli niekedy použiť iné slovo za to, čo spôsobili druhým.
To, čo spája všetkých týchto ľudí, je nový domov. Všetci klienti, ktorí obývajú komplexy budov, musia dodržiavať prísne pravidlá. Ich terapia spočíva v každodennej práci a modlitbe. Denne pracujú približne 8 hodín, novoprijatí aj viac, a povinne slávia svätú omšu a modlia sa dva ružence. Aj keď podmienky na život nie sú ako v hoteli, ľudia, predovšetkým chlapi, sú vďační. Bývajú viacerí spolu na izbách. Ak niekto nafúka alkohol, je to vážny priestupok, pre ktorý musí odísť. Odvezú ho na stanicu do Popradu, a ak sa rozhodne vrátiť, musí znášať prísnejšie podmienky ako ostatní. Navyše musí kúpiť jeden fúrik. Sú tam jednotlivci, ktorí už kúpili aj viac ako 20 fúrikov. Nie každému táto terapia vyhovuje a niektorí aj odídu. Neskôr sa ešte žiaci stretli s pánom farárom Kuffom, ktorý ich oslovil svojim veľmi osobným svedectvom života a poskytol im viacero dobrých rád do života.
Po prednáškach si mohli žiaci prezrieť so sprievodcom areál komplexu, ktorý si klienti svojpomocne postavili a ešte stále rozširujú. Jednotlivé budovy neslúžia len na bývanie, ale nachádza sa tam aj pekáreň, práčovňa a kuchyňa, či sklady alebo garáže na rôzne stroje. Žiaci si všimli, že tam chovajú kravy, ovce, kozy, svine dokonca aj pštrosy, aby boli čo najviac sebestační. Niektorí odvážni žiaci využili možnosť zajazdiť si na koňoch v malej jazdeckej ohrade.
Ako správna návšteva neprišli sme s prázdnymi rukami. Skoro každý žiak niečo doniesol. Či už to bola kozmetika alebo potraviny. Tí, ktorí zabudli, ľutovali, keď videli tých ľudí ako sa tešia z darov.
Na záver ešte niekoľko dojmov žiakov:
„Páčil sa mi farár, jeho otvorenosť, že na nič sa nehral a tiež jeho zaujímavý život. Podľa mňa má zmysel pomáhať ľuďom.“
„ Myslím si, že určite má zmysel pomôcť takýmto ľuďom a možno práve niektorým z nich to pomôže, aby opäť vykročili vpred dobrou nohou a žili život tak ako majú.“
„Bolo to super a som veľmi šťastná a vďačná, že som tu mohla byť. Farár rozprával nádherne o všetkom a myslím si, že aj niektorým chlapcom, ktorí sa zo všetkého smejú a je im všetko jedno, tak aj tí si z toho určite niečo odniesli. “
„Páči sa mi, že tam ľuďom dávajú druhú šancu, veria im, že sa zmenia.“
„ Veľmi to bolo krásne. Tí ľudia boli veľmi milí a páčilo sa mi , že to neberú tak ťažko, a že to berú s takou vierou, že mám pred nimi až taký rešpekt ako nikdy predtým. Dúfam, že aj iní žiaci budú mať možnosť ísť na toto zaujímavé miesto.“
Mgr. Peter Minčák