Jedného dňa nám pán učiteľ oznámil na hodine geografie, že sa pripravuje exkurzia pre žiakov 5.D a 6.C  do jaskyne Zlá diera. Všetci  sme sa veľmi potešili. Keď konečne nastal deň D, ráno sme netrpezlivo čakali na spojovacej chodbe školy na pána učiteľa Minčáka a pani učiteľku Rychvalskú, aby sme sa mohli presunúť cez parkovisko do pripraveného autobusu.

Cesta nám trvala približne 2 hodiny. Keď sme zastavili na parkovisku pred jaskyňou, ešte sme to nemali vyhraté. Potrebovali sme ešte prejsť cez lúku a les približne 20 minút.  Na lúke nás čakalo nemilé prekvapenie v podobe „ nášľapných mín“, ktoré  tam zanechalo stádo oviec a my sme si museli dávať veľký pozor, aby sme sa im vyhli. Veľkým prekvapením v lese bola vyhliadka Srdiečko, na ktorej sme si mohli urobiť pekné selfie fotky na lávke, ktorá ponúkala úžasné zábery do rokliny a okolitej prírody. Pred jaskyňou nás netrpezlivo očakával správca jaskyne, pán Rudolf Košč, ktorého sme mohli volať „šéf“.  Keďže nás bolo veľa, rozdelili sme sa do dvoch skupín podľa tried. Zatiaľ čo jedna skupina sa pripravovala na zostup do jaskyne, druhá dostala za úlohu nosiť drevo k chate.

 Ešte predtým ako sme vošli do jaskyne každý z nás dostal prilbu a čelovku, hoci niektorí žiaci si doniesli z domu aj vlastné baterky.

Po krátkom predstavení jaskyne sme boli ešte poučení  ako sa správať v jaskyni. Keď sme zbadali otvor jaskyne, ktorý bol veľmi úzky,  nebolo veru mnohým do reči, ale po presvedčivých slovách sprievodcu ich obavy opadli. Plní očakávania a napätia sme sa teda vydali do vnútra jaskyne. Úžasnú atmosféru tajomnosti samotnej jaskyne umocňovala všadeprítomná tma. Možnosť dostať sa aj na miesta, ktoré sú mimo vyznačeného chodníka a obyčajne turistom zakázané ako napríklad ťažko zdolateľný úsek nazývaný „Pôrodná chodba“ zdolali len tí najštíhlejší a najodvážnejší, a to po štyroch alebo dokonca plazením. V jaskyni sme mohli vidieť nielen črepy z doby bronzovej, ale aj podstatne staršie kosti pravekého  jeleňa a dokonca sme si mohli urobiť fotografie s hlavou medveďa hnedého. Obdivovali sme krásne jaskynné výtvory – brčká, stalagtity a stalagmity. Štyridsať minút pohybu v jaskyni pri teplote 7°C nebola vôbec žiadna nuda, ale naopak poriadna zábava. Keď sme všetci vypli svetlá, bola tam taká strašná tma, že by sa dala krájať. Ešte šťastie, že to trvalo len chvíľu. V „Jazierku lásky“ sme si mohli namočiť prsty, pretože sa traduje, že koľko prstov doň namočíš, toľko budeš mať frajerov alebo frajerky. Myslíme si, že každý mal prsty mokré. Keď sme vyšli na povrch ešte sme museli prejsť jednou skúškou a to zodpovedať na otázky správcu jaskyne. Šťastie, že sa to každému podarilo a mohli sme ďalej pokračovať v našej exkurzii.  Na záver sme si urobili ešte spoločnú fotku, kúpili na pamiatku suvenír, a plní zážitkov a odhodlania vrátiť sa ešte niekedy späť na toto zaujímavé a očarujúce miesto, sme odchádzali natešení domov. Pri autobuse nám učiteľ ukázal zaujímavé miesto, ktoré vďaka optickému klamu je známe tým, že autá tam samé cúvajú do kopca. Nasadli sme do autobusu a vyskúšali sme. Bolo to naozaj tak.

Po odchode z jaskyne čakala žiakov ešte druhá časť exkurzie, a to prechod Lačnovským kaňonom. Horná časť kaňonu bola náročná najmä kvôli množstvu vyvrátených stromov, ktoré ležali aj na chodníku, ale aj kvôli úzkemu chodníku a nebezpečným zrázom, ktoré sa zvažovali do koryta Lačnovského potoka. Skalné bralá  spočiatku vykukovali iba spoza stromov, no neskôr v strednej časti  sa nás doslova dotýkali. Malý potôčik za tisícky rokov vyhĺbil hlbokú dolinu a skaly obrúsil do zaujímavých tvarov,  a v niektorých vyhĺbil aj  malé jaskyne. Polhodinovú prechádzku krásnou prírodou prerušovali len zastavenia na zaostávajúcich žiakov a otázky: „Koľko ešte?“  alebo  „A nepovedali ste, že už iba 15 minút ?“ . No najlepšia otázka prišla na konci kaňonu, keď sa jeden žiak opýtal učiteľa. „A kedy už budeme v tom kaňone?“ Niektorí z nás boli už aj unavení, no rozhodne nie znudení. Cesta naspäť autobusom nám zbehla ako voda. Zážitky, ktoré sme prežili  a fotky, ktoré sme urobili nás robili šťastnými.

Pevne dúfame, že sa čoskoro opäť vyberieme na nejakú podobnú exkurziu, pretože takéto hodiny máme najradšej. Ďakujeme našim učiteľom, ktorí nám pripravili takú super exkurziu.

spracované podľa príspevkov žiakov 5.D a 6.C

22. októbra 2024 sa žiaci 7.A a 7.B s p. učiteľkami Lenkovou a Dudinskou zúčastnili podujatia Objav umenie. Podľa slov organizátorov Petra Reviľáka a Dávida Čecha, cieľom tohto hudobného podujatia bolo ukázať deťom ako vzniká hudba v štúdiu , ako sa dá korigovať pomocou rôznych zvukových kariet a hudobných programov. V krátkej prednáške poukázali na najdôležitejšie obdobia v histórii vzniku hudby. Siedmaci mali možnosť nahrávať zvuky priamo v štúdiu a výsledkom bola spoločná skladba.

Netradičná hodina hudobnej výchovy deti zaujala a dúfame, že mnohým z nich naozaj pomohla umenie objaviť.

Mgr. Eva Dudinská

V Školskom klube detí  sa každoročne pripravuje špeciálne popoludnie spojené so sviatkom Halloween. Aj tento rok sme ho obohatili o rôzne aktivity, ktoré deti nielen zabavili, ale aj povzbudili ich kreativitu a tímového ducha. 

Popoludnie sa začalo výrobou vlastných halloweenskych masiek, strašidielok a dekorácií. S pomocou lepidla, farieb a rôznych materiálov vznikali strašidelné postavičky, tekvice a netopiere. 

Po tvorivých dielňach nasledovali rôzne hry. Deti sa mohli zúčastniť na "love na poklady" so strašidelnými indíciami, ktoré ich viedli po celom klube. Na záver ich čakala diskotéka a samozrejme sladká odmena. Atmosféra bola veselá a plná smiechu, pričom všetci sa tešili z vlastných výtvorov.

Mgr. Katarína Foltová

Dňa 18. októbra 2024 sa približne 50 žiakov našej školy spolu so svojimi učiteľmi p. Zeleniakom a  p. Minčákom zapojilo do celosvetovej iniciatívy pod názvom Milón detí sa modlí ruženec. Túto modlitebnú akciu každoročne organizuje pápežská nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi. Žiaci sa modlili celý bolestný ruženec nielen v triedach, ale aj na hlavnej chodbe a obetovali ho za jednotu a mier vo svete s vierou, že Boh má moc urobiť to, čo človek nedokáže. Do tejto medzinárodnej akcie sa zapojilo v tomto roku 1180000 detí zo všetkých svetadielov vrátane 72000 slovenských detí. Prorocké slová sv. Pátra Pia: „Ak sa bude milión detí modliť ruženec, svet sa zmení“, len dopĺňajú slová Panny Márie z Fatimy, že modlitba s dôverou dieťaťa môže skutočne zmeniť svet, poraziť zlo a priniesť pokoj. 

Preto s nádejou pozeráme do budúcnosti a nemáme strach.

Mgr. Peter Minčák