Tajomstvá bardejovského námestia
Počuli ste už o Ejdar? Malé blonďavé dievčatko, ktoré sa nijako neodlišovalo od ostatných rovesníkov, no iba dovtedy, kedy sa stala tá hrozná tragédia, ktorá postihla ju aj jej rodičov. Rodičia zahynuli pri nehode, iba ona prežila. Niečo sa však zmenilo a ona začala svet vnímať dvojako.
O niekoľko týždňov, ktoré strávila v nemocnici, si ju zobrala do opatery stará mama. Mala s ňou veľmi dobrý vzťah. Občas sa spolu len tak prechádzali po Bardejove a stará mama jej rozprávala, aké to tu v minulosti bolo.
,,Kedysi sa ľudia stretávali na námestí na rínku, obchodovali so svojimi výrobkami. Bohatí mešťania si tu postavili domy a každý jeden má svoj príbeh... Všimni si, na tomto je zobrazená Panna Mária.”
Maľba bola nádherná. Ejdar podišla bližšie, aby sa jej dotkla. No zrazu sa stalo čosi neuveriteľné. V jej hlave sa zjavil záblesk z dávnej minulosti.
,,Práve som videla, ako sa v tomto dome zjavila Panna Mária. A ľudia potom na znak vďaky zhotovili túto maľbu. Je to zvláštne. Ako keby som to už niekde videla! Ale o tom neviem...” pomyslela si.
Stará mama pokračovala v rozprávaní, zatiaľ čo ona pozorne počúvala. Ejdar sa veľmi zaujímala o históriu už odmala. Jej otec učil dejepis, lenže o Bardejove jej nestihol veľa prezradiť.
Záblesk! A stalo sa to znovu! Už zase mala ten istý pocit ako pri maľovanom dome.
,,Čo sa to deje?” Obzerala sa okolo seba a všade navôkol videla ľudí v oblečení z dávnej doby a vykročila k nim.
Stará mama ju zastavila: ,,Ach, Ejdar, musím si trochu oddýchnuť. Moje nohy sú už staré a nevládzu toľko chodiť.” Sadli si na lavičku, na ktorú dopadali lúče popoludňajšieho slnka. Po chvíli stará mama opäť prehovorila: ,,Vieš, život tu kedysi vôbec nebol ľahký. Aj malé deti ráno museli skoro vstávať, postarať sa o dobytok a pracovať na poliach, aby mali z čoho žiť. Tí z bohatších rodín to mali o čosi jednoduchšie, no pre všetkých platili pravidlá. Ak čo i len krivé slovo povedali či niečo, nebodaj, ukradli, boli kruto potrestaní. Richtár dal zavolať kata, ktorý sa o to postaral. Kat bol veľmi vážený, všetci mu preukazovali úctu. Neskôr ti ukážem aj jeho dom.”
Stará mama stíchla a Ejdar sa zamyslela. Zrazu v diaľke spozorovala kričiacich ľudí a za nimi cválajúce kone. Nechápala, čo sa deje, až kým nezačula krik: ,,Ratujte sa! Horííí!“
V okamihu vyskočila z lavičky, schmatla starú mamu za ruku a kričala: ,,Stará mama, musíme ísť odtiaľto hneď preč! Je tu požiar!”
Starká chytila Ejdar za ramená a potriasla s ňou: ,,Dievča, čo to stváraš?! Aký požiar?“
,,Veď tento! Hneď pred nami! Čo nevidíš?”
Stará mama len krútila hlavou. ,,Čo si sa pomiatla? Veď tu skoro nie je ani živej duše!”
Ejdar precitla a vôbec ničomu nerozumela. ,,Čo sa to so mnou deje, stará mama? Prečo vidím udalosti, ktoré sa stali veľmi dávno?”
,,Aké udalosti?”
,,Videla som, ako sa v tom dome zjavila Panna Mária, ako kat popravil ženu, čarodejnicu a teraz aj to, ako na námestí horelo.”
,,Hmm... Zaujímavé! Vieš, toto všetko sa naozaj kedysi dávno stalo,” povedala jej starká.
,,Ale ja som o tom doteraz vôbec nevedela. Ako je to možné?”
,,To ti už neviem povedať, moja zlatá.... No kým sme tu na námestí, tak ti ešte prezradím, že pred päťdesiatimi rokmi som tu mala sobáš s tvojím starým otcom.
,,Och, aj o tom už viem! Videla som, ako si v ten deň opatrne kráčala v bielych šatách po okrúhlych kameňoch,” zasmiala sa Ejdar a stará mama si spomenula na mačacie hlavy, ktorými bolo vydláždené námestie. Ale odkiaľ to mohla vedieť Ejdar?!
O minulosti krásneho stredovekého mesta je popísané dosť, no niečo ostalo skryté až do chvíle, keď Ejdar začala vidieť minulosť. Aj vďaka nej si ľudia uvedomili, že bardejovské námestie ukrýva tajomstvá, ktoré si pri hviezdach šepkajú staré meštianske domy.
Bronislava Mlynaričová, 8. B
ZŠ, Wolkerova 10, 085 41 Bardejov
e-mail: zswolkerovabj@gmail.com
Bardejovský hrad
Povesť o hrade, ktorý sa stratil, a dvoch sirotách
Bolo to dávno, veľmi dávno. Stredoveké kráľovské mesto Bardejov poznali široko-ďaleko, lebo sa tu každý rok konal veľký jarmok, na ktorom predávali šikovní remeselníci svoje výrobky. O ich bezpečnosť sa starali radní páni, ktorí dali postaviť hradby a do mesta sa nedostal hocikto, lebo vstupné brány strážili vojaci a vyberali povinný tridsiatok. Dnes sa to volá daň.
Jedného slnečného dňa, práve bol jarmok, Marek z Norimberku, hospodársky poradca radných pánov, chodil po námestí a kontroloval, či je všetko tak, ako má byť. Starosti mu robil len nedostavaný hrad pri južnej bráne, preto sa mračil.
Zrazu zbadal dve malé deti. Podišiel k nim a spýtal sa, kde majú rodičov. Deti len mlčali, pozerali na zamračeného cudzieho pána a z očí im tiekli slzy. Boli to súrodenci Marienka a Maťko. Keď sa konečne osmelili, poprosili o kúsok chleba a Marek pochopil, že sú siroty. Z ľútosti im navrhol, že môžu bývať v komôrke a budú sa starať o jeho dom. Marienka dostala na starosť domácnosť a Maťko stajňu s koňmi.
Roky ubiehali, Marienka rástla do krásy, Maťko mal sily aj za troch zdatných chlapov a obaja pánovi Markovi prejavovali vďačnosť. Boli spokojní, lenže nie dlho.
Jeden zo strážcov hradu pri južnej bráne často pozoroval Marienku, zamiloval sa do nej a v hlave sa mu motali škaredé myšlienky. Raz, keď sa vracala s krčahom čerstvej vody z mestskej studne, oslovil ju strážca a pochválil, že je pracovitá. Ponúkol jej pomoc s ťažkou prácou, lenže zapýrená Marienka jeho pomoc odmietla. Vôbec sa jej nepáčil, dokonca sa ho bála, lebo mal zlé oči. A oči, ako hovorili ľudia, sú oknom do duše.
Jedného dňa sa strážca rozhodol, že Marienka bude jeho. Schoval sa na nádvorí hradu a čakal, kedy bude sama. Marienka pozametala nádvorie, vošla do kuchyne a začala pripravovať večeru. Strážca nelenil, vkradol sa do kuchyne. Marienka stála pri peci, keď za sebou začula kroky. Otočila sa a vtom sa na ňu strážca vrhol. Zo strachom a odporom sa vytrhla zo strážcovho objatia a utekala k nedostavanému hradnému múru, čo jej sily stačili.
Brat Maťko až do stajne počul krik nešťastnej Marienky. Vybehol von, a keď zbadal nazlosteného strážcu, ktorý uháňal za jeho sestrou, vedel, že je zle. Marienka sa zo strachu chcela ukryť za nedokončený múr, nič lepšie jej nenapadlo, ale neuvedomila si, že za múrom je hlboká vodná priekopa. Noha sa jej pošmykla, len tak-tak sa zachytila kameňa hradného múru a kričala o pomoc.
Strážca ušiel, ale Maťkovi sa podarilo chytiť Marienkine prsty. Lenže kameň, ktorého sa držala Marienka, povolil a Marienka s Maťkom sa zrútili do priekopy.
Dodnes rastie na tom mieste smutná bútľavá vŕba, ktorá rozpráva príbeh o dvoch sirotách všetkým, ktorí chcú počúvať.
A bardejovský hrad? Nikdy ho nikto nedokončil, len chátral a chátral, až sa úplne stratil.
Xaviera van Veldhoven, 8.C
ZŠ, Wolkerova 10, 085 41 Bardejov
e-mail: zswolkerovabj@gmail.com
