Pôjdeme alebo nepôjdeme? Neistota, ktorá trápi mnohých skôr než sa rozhodnú pre niečo. Iste to poznáte. Naši učitelia náboženskej výchovy, p. Minčák a Zeleniak nám ponúkli v rámci predmetu exkurziu do Žakoviec. Mnohí z nás vôbec netušili, čo nás tam všetko čaká. Na hodinách náboženskej výchovy nám učitelia porozprávali o živote zaujímavého kňaza Mariána Kuffu a o jeho pôsobení medzi ľuďmi s pochybnou povesťou.
Najskôr sme pre spolužiakov pripravili informačný panel vo vestibule školy. Súčasťou našej prípravy boli nielen modlitby na hodinách náboženstva, ale aj výzva na charitatívnu zbierku pre ľudí, ktorí sú tam a sú v núdzi. Konečne nadišiel deň D. Šťastných 28 deviatakov spolu so svojimi učiteľmi sa vybralo do „sveta“. Po hodine a pol cesty autobusom sme zastavili v Žakovciach. Neprišli sme s prázdnymi rukami, tak ako sa na riadnych návštevníkov patrí, ale odovzdali sme balíčky našej zbierky. Aj keď ich nebolo veľa, bolo to z lásky. V úvode našej exkurzie sme mali mať krátku prednášku o živote ľudí v tomto zariadení. Akí sme zostali prekvapení, keď po úvodných slovách nášho sprievodcu nás prišiel pozdraviť „farár v montérkach“. V kaplnke nastalo nakrátko vzrušenie, nakoľko nikto z nás a ani sami učitelia nevedeli, že príde k nám. Hodinovou prednáškou či skôr rozhovorom sa nám snažil vysvetliť svet dospelých. Vtipmi, osobným svedectvom a zaujímavými príkladmi si získal hneď od začiatku srdcia nás všetkých. Po prednáške sme sa ešte spolu odfotili a dostali sme požehnanie nielen pre nás, ale aj pre našu školu.
V ďalšej časti exkurzie sme si prešli celý areál, v ktorom okrem ubytovacích zariadení sa nachádzalo aj viacero hospodárskych budov ako sýpky, sklady, garáže, miesta na chov koní, kráv, ošípaných, kôz i exotických pštrosov. Sprievodca nám vysvetlil dôležitosť práce i modlitby ako formy terapie pre klientov Inštitútu Krista Veľkňaza. Život približne 300 ľudí v tomto centre vôbec nie je jednoduchý. Väčšinu tvoria chlapi, ktorí už mnohé v živote zažili, preto tu platí doslova vojenský režim. Všetci po opustení areálu pri návrate prechádzajú testom na alkohol. Musia sa prispôsobiť, ak tam chcú zostať. „Moji chlapci“ ako ich nazýva farár, sú aj napriek spomínaným náročným podmienkam vďační, že majú strechu nad hlavou a nie sú hladní. Na záver sme si nechali priestor na jazdu na koni, ktorá bola pekným zakončením tohto mimoriadneho dňa.
Myslíme si, že táto exkurzia zanechala v každom z nás silnú stopu. Mnohí sme si uvedomili, ako by sme nechceli v živote skončiť. Určite by sme dopriali aj ostatným žiakom, aby precítili ten moment neopakovateľnej atmosféry života tých, čo sú tam svojím rozhodnutím prísť, vidieť a pochopiť.
(Spracované podľa informácii od žiakov)