Je po Vianociach, prázdninách. Nezadržateľne sa blíži polrok, ktorý sa žiakom spája so získaním čo najlepšieho polročného vysvedčenia. To však prináša viac povinností a stresu. Aké príjemné je zaspomínať si na predvianočný čas, kedy čas v škole ubiehal nejako inak, tak príjemnejšie...
Vtedy bol ten správny čas a aj možnosť pozrieť si vianočné vystúpenie Základnej umeleckej školy M. Villeca, kde sa naše oči upierali hlavne na deti z našej školy, ale predovšetkým na našu spolužiačku Sofiu, ktorá svoju rolu zvládla perfektne. O pár dní sme netrpezlivo očakávali Mikuláša a pýtali sa, kedy si už konečne nájde čas navštíviť práve našu triedu. Mali sme preňho a pre jeho družinu nachystané poctivo nakreslené a vymaľované obrázky svojich mikulášskych prianí a predstáv. No vedeli sme, že budú unavení a aj trochu hladní, tak sme im na ďalšiu cestu nabalili nami vyzdobené medovníčky. Ale ani my sme neobišli naprázdno. Nesklamal nás a zo svojho mecha pre nás vytiahol sladké dobroty, z ktorých máme aj tak najväčšiu radosť. Po jeho odchode bol ten najvyšší čas vyzdobiť si v triede vianočný stromček. Ozdobili sme ho aj medovníčkami, ktoré sme ešte nestihli zjesť a obetovali ich pre dobrú vec. Ako krásne v triede rozvoniavali! Ďalším nezabudnuteľným zážitkom pre všetkých z nás bola návšteva divadelného predstavenia „Červená Čiapočka“ v Divadle Jonáša Záborského v Prešove. Sedieť v tých pohodlných kreslách a s úsmevom sledovať trochu popleteného vlka v trochu popletenej rozprávke bolo naozaj super. No už aj tu sme si pozorne všímali prácu hercov, lebo čo nevidieť nás čakalo vlastné divadelné vystúpenie. Poctivo sme sa na neho celý ten čas pripravovali, aby sme ním potešili svojich rodičov, babky, dedkov. Bolo to zábavné, ale zodpovedné. Príbeh o neporiadnom anjelikovi Striebrovláskovi a o jeho náprave sme chceli zahrať čo najlepšie. Dočkali sme sa ho pár dní pred odchodom na prázdniny, kedy sa naša trieda zmenila na anjelské nebo. No zmestilo sa tu aj množstvo dobrých ľudí v podobe našich blízkych. Vystúpenie sa nám vydarilo a rodičom veľmi páčilo. Za naše výkony pre nás pripravili pohostenie, čo nás potešilo, ale väčšiu radosť sme mali z toho, koľko ľudí nás chcelo vidieť a podporiť. Ďakujeme im za to!
Posledný deň pred prázdninami sme darovali naše darčeky v podobe hygienických potrieb rodinám s deťmi, ktoré aj takéto maličkosti veľmi potešia. Až po vykonaní tohto dobrého skutku sme sa mohli spolu pokojne rozlúčiť, popriať si bohatého Ježiška a šťastný Nový rok... No najbližšie až o rok.
Kolektív 2. A triedy
