Náš každodenný školský život deviatakov sme v stredu 27. apríla 2016 spolu s našimi učiteľmi Mgr. Petrom Minčákom a PaedDr. Gabrielom Zeleniakom spestrili poznaním. Poznaním života bezdomovcov, chorých, starých, sirôt, detí z rozvrátených rodín a ľudí, ktorí majú problém začleniť sa do spoločnosti.
Vyučovanie začalo netradične v autobuse – smer Žakovce. Počasie nám neprialo, ale boli sme plní očakávania, čo nás čaká v cieli. Inštitút Krista Veľkňaza v dedinke pod Tatrami bolo vidieť z diaľky. Na stene sa vynímal nápis hovoriaci za všetko „Ave Maria“.
Z úst kaplána sme počúvali, ako vznikol Inštitút a príbehy alkoholikov a drogovo závislých, ktorí padli až na dno. Príbehy, ktoré nás chytali za srdce. Pričinením starostlivosti charizmatického kňaza Ing. Mgr. Mariána Kuffu a jeho pomocníkov sa pomaly dostávajú späť do spoločnosti. Ľudia a rodiny dostávajú opäť chuť žiť. Je za tým veľa úsilia z oboch strán a kus práce. Na strane jednej chuť byť a hlavne zostať lepšími, čo vôbec nie je jednoduché. Na strane druhej, pomáhať všetkými silami a bojovať, hoci aj proti veterným mlynom. Od rána do večera sa tam pracuje, muruje, pristavuje a nezaháľa. Marián Kuffa dokázal, že postupne a aj z mála môže vzniknúť veľmi veľa. Za všetko hovorí výrok:
„Milujte ľudí takých, akí sú, čím menej si to zaslúžia, tým viac ich milujte.
Nemilujte ich podľa veľkosti ich zásluh, ale podľa veľkosti ich potrieb!“
Boli sme radi, že aj my sme prispeli svojou troškou. Doniesli sme potraviny a oblečenie. Hoci vonku pršalo a bola zima, hrialo nás, že aj my, deviataci, sme niekomu pomohli a urobili dobrý skutok. Spoznali sme tiež nezištnú prácu, ktorej odmenou je pocit dobra niekde v našom ľudskom vnútri. Pocit, ktorý sa nedá porovnať s ničím iným...
Klaudia Lazurová, 9.B
Do galérie Exkurzia - Žakovce boli pridané fotografie.




