Dňa 5. októbra 2023 sa triedy 6.A a 6.C v sprievode svojich učiteľov, p. Bockovej a p. Minčáka, zúčastnili exkurzie do jaskyne Zlá diera. Táto jaskyňa , ktorú nájdeme za obcou Lipovce, necelých 30 km od Prešova smerom na Poprad, je najbližšie sprístupnenou jaskyňou od Bardejova. Zaujímavosťou tejto jaskyne nie je prekvapivo kvapľová výzdoba, ale možnosť odbočiť z oficiálneho chodníka do bočných priestorov, kde pod dohľadom sprievodcu môžu návštevníci liezť úzkymi dutinami. Prirovnal by som to k pohybu po dome s možnosťou vkročiť do miestnosti, ktorá je celoročne uzamknutá. Silný emocionálny zážitok z lezenia Pôrodnou chodbou či zostup na najnižšie miesto jaskyne s prilbou na hlave a baterkou v ruke nahradil prvotné obavy žiakov z úzkeho vchodu či nízkeho stropu v niektorých častiach. Pre veľký počet sme museli žiakov rozdeliť na dve časti. Správca jaskyne, p. Rudolf Košč, si hneď od nášho príchodu urobil medzi žiakmi poriadny rešpekt. Prísnym, no zároveň starostlivým prístupom sa snažil žiakom odovzdať čo najviac zo svojich vedomostí. Žiaci so záujmom počúvali jeho výklad v jaskyni, ktorý obohacoval rozprávaním svojich zážitkov zo života v tejto jaskyni. Vybraní žiaci sa mohli dotknúť aj veľmi starých archeologických nálezov nájdených v podzemných priestoroch - či už lebiek jaskynného medveďa alebo keramiky starej niekoľko tisíc rokov. Zatiaľ, čo jedna skupina skúmala podzemie, druhá objavovala blízke okolie jaskyne. Spolu s učiteľom založili oheň a kým niektorí zberali drevo na oheň, iní nosili vedrá s pieskom na opravu vonkajšej časti turistického prístreška.
Po odchode z jaskyne čakala žiakov ešte jedna časť exkurzie, a to prechod Lačnovským kaňonom. Už samotný vstup do lesa pri dedine Lačnov preveril odvahu mnohých žiakov. Zarastenú lúku plnú žihľavy a vysokej trávy s vyšliapaným chodníkom uprostred vystriedal krásny bukový les s celou svojou jesennou parádou.
Horná časť kaňona bola náročná najmä kvôli množstvu vyvrátených stromov, ktoré ležali aj na chodníku, ale aj kvôli úzkemu chodníku a nebezpečným zrázom, ktoré sa zvažovali do koryta Lačnovského potoka. Skalné bralá spočiatku vykukovali iba spoza stromov, no neskôr v strednej časti sa nás doslova dotýkali. Malý potôčik za tisícky rokov vyhĺbil hlbokú dolinu a skaly obrúsil do zaujímavých tvarov a v niektorých vyhĺbil aj malé jaskyne. Hodinovú prechádzku krásnou prírodou prerušovali len zastavenia na zaostávajúcich žiakov a otázky: „Koľko ešte?“ alebo „A nepovedali ste, že už iba 15 minút“?
Trochu unavení, ale plní vedomostí a zážitkov sme sa vracali domov a v hlavách nám vírili myšlienky. Dnes to bola síce drina, ale nie somarina a ak si trocha oddýchneme, opäť niekde pôjdeme, pretože také učenie nás priťahuje, keď učiteľ nestresuje.
Mgr. Peter Minčák
