Dňa 16.1.2023 sa konala prednáška pre triednych dôverníkov na tému Význam rodiny pri výchove dieťaťa s PhDr. Katarínou Stašákovou. Ponúkame našim rodičom niekoľko jej rád a odporúčaní.
DESATORO PRE RODIČOV
- Skôr ako začneš hovoriť, pozorne svoje dieťa vypočuj. Zaujímaj sa o to, čo ti práve hovorí!
- Všímaj si nielen to, čo ti hovorí, ale aj spôsob, ako ti to hovorí (tón hlasu, výraz tváre, postoj tela...).
- Nerozčuľuj sa! Hnev a ostré slová neprinesú nič dobré, naopak, môžu ešte viac narušiť vašu vzájomnú komunikáciu.
- V spoločnom dialógu sa usiluj s dieťaťom hovoriť na hlbšej komunikačnej úrovni! Nehovor len o tom, čo chce robiť a kam chce ísť, ale aj o jeho pochybnostiach či obavách, o jeho prianiach a túžbach alebo prípadných sklamaniach.
- Netráp sa preto, že tvoje dieťa veľa nehovorí! V tomto prechodnom období dospievania je to normálne a netreba to brať veľmi osobne.
- Buď štedrý na chválu a uznanie. Nikdy nimi nešetri, ak treba oceniť jeho kvality a prednosti! Dieťa si tak môže uvedomiť, že pevne stojíš na jeho strane.
- Neopakuj stále jednu a tú istú vec! Ak si už raz niečo povedal, netreba sa k tomu ustavične vracať. Stráca sa tým význam slov a dieťa to zvyčajne frustruje.
- Vyhýbaj sa spôsobu vyjadrovania, ktorý vylúči ďalšiu komunikáciu! (Napríklad: „Aký bol výlet?“). Usiluj sa o taký spôsob vyjadrovania, ktorý otvorí priestor pre ďalší rozhovor. (Veta: „Povedz mi, čo sa ti na výlete najviac páčilo?“ – umožní dieťaťu spontánne sa rozhovoriť o všetkom, čo ho zaujalo.)
- Správaj sa láskavo, ak chceš svoje dieťa varovať pred prirodzenými dôsledkami určitého konania a pomôcť mu, aby sa vedelo správne rozhodovať. Ak sa aj napriek tomu stane obeťou vlastného nepremysleného konania, nikdy mu nepripomínaj, že si ho varoval! Tvoj syn či dcéra si to vždy dobre uvedomuje!
- Ak je potrebné, neváhaj nikdy vyriecť slová: „To bola predsa moja chyba. Je mi to skutočne veľmi ľúto...“
ČO MÁME ROBIŤ?
- SPREVÁDZAŤ ICH – nie diktovať, čo majú robiť
- USMERŇOVAŤ – nie mentorovať, „preniesť osvedčené hodnoty do ich života“
- VIESŤ S NIMI DIALÓG – nie monológ, zaujímať sa čo a ako prežívajú, nezhadzovať ho za vyslovený názor
- POMÔCŤ IM ZORIENTOVAŤ SA VO SVETE DOSPELÝCH – naučiť kriticky myslieť
- DÁVAŤ MOŽNOSŤ VOĽBY A UČIŤ ICH ZODPOVEDNOSTI ZA SVOJE ROZHODNUTIA – nie prikazovať, nechať priestor na rozhodovanie, ale nechať aj pocítiť dôsledky svojho rozhodnutia
- NAUČIŤ ICH UMENIU VYJEDNÁVAŤ – priamo, otvorene, ale taktne (ako chceš ty, ako ja, nápad dobrý pre oboch)
- PODPOROVAŤ ICH TVORIVOSŤ – oceniť netradičné nápady a riešenia
- UZNAŤ ICH SILNÉ STRÁNKY – ich zanietenosť, rozhodnosť, a pod.
- PODPOROVAŤ ICH VLASTNÚ AKTIVITU – zmysluplné trávenie voľného času
- NAUČIŤ ICH RIEŠIŤ PROBLÉMY – konštruktívne, nie emotívne
- NAUČIŤ ICH PRACOVAŤ S CHYBAMI – chybu vnímať ako zdroj poznania
- POMÁHAJME IM DÔVEROVAŤ SEBE SAMÝM – objaviť ich schopnosti, možnosti, vlastné hodnoty
- NEPRESTÁVAJTE NAČÚVAŤ – aby ste chápali obsah, ale i podtext vysloveného
- NEPRESTÁVAJTE KOMUNIKOVAŤ! – pozor! je to ale dvojsmerný proces
- NEZABÚDAJTE, ŽE KOMUNIKOVAŤ SA DÁ AJ INAK, AKO SLOVAMI – pohľadom, úsmevom, zamračením, mlčaním, objatím, hudbou, umením....
- PREMYSLIEŤ SI PRIORITY – netrvať na maličkostiach a narúšať si tým vzťah
- PRIJÍMAJTE BEZ ODSUDZOVANIA – naučte sa posudzovať konanie, nie osobu
- POVZNESTE SA NAD TO, ČO NEMÔŽETE ZMENIŤ
- DAŤ IM DAR NÁDEJE – ako prameňa sily a odvahy
- USMERNIŤ ICH TAK, ABY BOLI DAROM PRE DRUHÝCH