Zo školy sme boli na exkurzii v jaskyni Zlá diera. Naučili sme sa toho veľa a videli niečo zaujímavé. Dozvedeli sme sa, že jaskyňa sa volá Zlá diera, v šarištine Zlá džura, lebo tam spadla v minulosti krava. Počas odborného výkladu nášho sprievodcu sme sa dozvedeli, že na Slovensku žije 28 druhov netopierov a že jaskyňa je domov až 12 druhov, ktoré tam zimujú. Viacerí spolužiaci sa nechali nachytať, že netopiere znášajú čierne vajíčka. Pravdou je, že netopier patrí medzi cicavce a mláďatá sa rodia živé. Navyše netopiere sa vôbec nezamotávajú do vlasov, pretože majú vynikajúci echolokátor, taký radar, ktorý ich aj v noci naviguje. Mohli sme vidieť aj niekoľko netopierov, ako visia dole hlavou. Boli to podkovár malý a netopier veľký. Bolo úžasné vybočiť z chodníka jaskyne a liezť v jej úzkych štrbinách. Počúvali sme zvuk kvapkajúcej vody pri úplnej tme, lebo všetky svetlá sa vypli. Niektorí mali aj trochu strach. V jaskyni sme nevideli veľa kvapľov, lebo ich v minulosti nezodpovední návštevníci polámali. Spolužiaci ich volali cencúle a sprievodca sa zlostil. Tie, čo visia zo stropu, sa totiž volajú stalagtity a tie, ktoré rastú zdola, nazývame stalagmity.
Náš sprievodca sa volal Rudolf Košč, ale volali sme ho „šéf“. Je to otec známej speváčky Katky Koščovej. Pán sprievodca nám hovoril, že niekedy, keď sedia so svojím kamarátom pred jaskyňou, tak k nim chodí jeleň, ktorému dali meno Žofrej. Potom tam mali istý čas aj vlka, ktorý sa volal Filip.
V závere prehliadky jaskyne bola možnosť liezť „pôrodnou chodbou“, tak som sa prihlásila. Chodba bola veľmi úzka a po prejdení sa hovorí, že sa človek druhýkrát narodí.
Keď sme vyšli z jaskyne, všetkých ešte skúšal sprievodca. Kto vedel, mohol ísť a ten, kto zabudol, musel ešte chvíľu zostať. Nakoniec to zvládli všetci.
Všetký mojím spolužiakom sa jaskyňa páčila. To ale nebolo všetko. Ešte nás čakal prechod Lačnovským kaňonom, ktorý v dávnej minulosti vyhĺbil potok. Obrovské skaly z oboch strán na nás celou cestou pozerali, v niektorých boli aj malé jaskyne. Chodník bol úzky a strmé zrázy z oboch strán robili niektorým spolužiakom problémy. Viacerí sa nielen potkli, ale aj spadli na zem. Síce unavení, ale šťastní z toho, že sme sa naučili niečo nové, sme odchádzali naspäť do najkrajšieho mesta Bardejov.
Ďakujeme učiteľom p. Minčákovi a p. Slivkovej, že nás zobrali na takú exkurziu.
Vivien Tilická, 6.B
