Jedného dňa nám pán učiteľ oznámil na hodine geografie, že sa pripravuje exkurzia pre žiakov 5.D a 6.C do jaskyne Zlá diera. Všetci sme sa veľmi potešili. Keď konečne nastal deň D, ráno sme netrpezlivo čakali na spojovacej chodbe školy na pána učiteľa Minčáka a pani učiteľku Rychvalskú, aby sme sa mohli presunúť cez parkovisko do pripraveného autobusu.
Cesta nám trvala približne 2 hodiny. Keď sme zastavili na parkovisku pred jaskyňou, ešte sme to nemali vyhraté. Potrebovali sme ešte prejsť cez lúku a les približne 20 minút. Na lúke nás čakalo nemilé prekvapenie v podobe „ nášľapných mín“, ktoré tam zanechalo stádo oviec a my sme si museli dávať veľký pozor, aby sme sa im vyhli. Veľkým prekvapením v lese bola vyhliadka Srdiečko, na ktorej sme si mohli urobiť pekné selfie fotky na lávke, ktorá ponúkala úžasné zábery do rokliny a okolitej prírody. Pred jaskyňou nás netrpezlivo očakával správca jaskyne, pán Rudolf Košč, ktorého sme mohli volať „šéf“. Keďže nás bolo veľa, rozdelili sme sa do dvoch skupín podľa tried. Zatiaľ čo jedna skupina sa pripravovala na zostup do jaskyne, druhá dostala za úlohu nosiť drevo k chate.
Ešte predtým ako sme vošli do jaskyne každý z nás dostal prilbu a čelovku, hoci niektorí žiaci si doniesli z domu aj vlastné baterky.
Po krátkom predstavení jaskyne sme boli ešte poučení ako sa správať v jaskyni. Keď sme zbadali otvor jaskyne, ktorý bol veľmi úzky, nebolo veru mnohým do reči, ale po presvedčivých slovách sprievodcu ich obavy opadli. Plní očakávania a napätia sme sa teda vydali do vnútra jaskyne. Úžasnú atmosféru tajomnosti samotnej jaskyne umocňovala všadeprítomná tma. Možnosť dostať sa aj na miesta, ktoré sú mimo vyznačeného chodníka a obyčajne turistom zakázané ako napríklad ťažko zdolateľný úsek nazývaný „Pôrodná chodba“ zdolali len tí najštíhlejší a najodvážnejší, a to po štyroch alebo dokonca plazením. V jaskyni sme mohli vidieť nielen črepy z doby bronzovej, ale aj podstatne staršie kosti pravekého jeleňa a dokonca sme si mohli urobiť fotografie s hlavou medveďa hnedého. Obdivovali sme krásne jaskynné výtvory – brčká, stalagtity a stalagmity. Štyridsať minút pohybu v jaskyni pri teplote 7°C nebola vôbec žiadna nuda, ale naopak poriadna zábava. Keď sme všetci vypli svetlá, bola tam taká strašná tma, že by sa dala krájať. Ešte šťastie, že to trvalo len chvíľu. V „Jazierku lásky“ sme si mohli namočiť prsty, pretože sa traduje, že koľko prstov doň namočíš, toľko budeš mať frajerov alebo frajerky. Myslíme si, že každý mal prsty mokré. Keď sme vyšli na povrch ešte sme museli prejsť jednou skúškou a to zodpovedať na otázky správcu jaskyne. Šťastie, že sa to každému podarilo a mohli sme ďalej pokračovať v našej exkurzii. Na záver sme si urobili ešte spoločnú fotku, kúpili na pamiatku suvenír, a plní zážitkov a odhodlania vrátiť sa ešte niekedy späť na toto zaujímavé a očarujúce miesto, sme odchádzali natešení domov. Pri autobuse nám učiteľ ukázal zaujímavé miesto, ktoré vďaka optickému klamu je známe tým, že autá tam samé cúvajú do kopca. Nasadli sme do autobusu a vyskúšali sme. Bolo to naozaj tak.
Po odchode z jaskyne čakala žiakov ešte druhá časť exkurzie, a to prechod Lačnovským kaňonom. Horná časť kaňonu bola náročná najmä kvôli množstvu vyvrátených stromov, ktoré ležali aj na chodníku, ale aj kvôli úzkemu chodníku a nebezpečným zrázom, ktoré sa zvažovali do koryta Lačnovského potoka. Skalné bralá spočiatku vykukovali iba spoza stromov, no neskôr v strednej časti sa nás doslova dotýkali. Malý potôčik za tisícky rokov vyhĺbil hlbokú dolinu a skaly obrúsil do zaujímavých tvarov, a v niektorých vyhĺbil aj malé jaskyne. Polhodinovú prechádzku krásnou prírodou prerušovali len zastavenia na zaostávajúcich žiakov a otázky: „Koľko ešte?“ alebo „A nepovedali ste, že už iba 15 minút ?“ . No najlepšia otázka prišla na konci kaňonu, keď sa jeden žiak opýtal učiteľa. „A kedy už budeme v tom kaňone?“ Niektorí z nás boli už aj unavení, no rozhodne nie znudení. Cesta naspäť autobusom nám zbehla ako voda. Zážitky, ktoré sme prežili a fotky, ktoré sme urobili nás robili šťastnými.
Pevne dúfame, že sa čoskoro opäť vyberieme na nejakú podobnú exkurziu, pretože takéto hodiny máme najradšej. Ďakujeme našim učiteľom, ktorí nám pripravili takú super exkurziu.
spracované podľa príspevkov žiakov 5.D a 6.C