Naši učitelia náboženskej výchovy, p. Minčák a p.Zeleniak, nám ponúkli v rámci predmetu exkurziu do Žakoviec. Mnohí z nás vôbec netušili, čo nás tam všetko čaká. Na hodinách náboženskej výchovy nám učitelia porozprávali o živote zaujímavého kňaza Mariána Kuffu a o jeho pôsobení medzi ľuďmi s pochybnou povesťou.
Najskôr sme pre spolužiakov pripravili informačný panel vo vestibule školy. Súčasťou našej prípravy boli nielen modlitby na hodinách náboženstva, ale aj výzva na charitatívnu zbierku pre ľudí, ktorí sú tam a sú v núdzi. Šťastných 46 deviatakov sa vybralo spolu so svojimi učiteľmi „do sveta“. Cestou nám pršalo a trochu sme sa báli, že budeme mokrí a že nebudeme môcť jazdiť na koňoch. Po hodine a pol cesty autobusom sme zastavili v Žakovciach. Aké bolo naše prekvapenie, keď sme vystúpili a yistili sme, že tu vôbec neprší. Nenápadná dedinka pod Tatrami, v blízkosti Kežmarku, už desaťročie „ohuruje“ veriacich i neveriacich občanov Slovenska. Za všetkým treba hľadať miestneho farára, ktorého miestni volajú familiárne Maroš, nebojácneho obrancu viery a práv chudobných.
Neprišli sme s prázdnymi rukami tak, ako sa na riadnych návštevníkov patrí, ale odovzdali sme balíčky našej zbierky. Aj keď ich nebolo veľa, bolo to z lásky. V úvode našej exkurzie sme mali prednášku o živote ľudí v tomto zariadení. Náš sprievodca, ujo Fero, sa nám snažil priblížiť život klientov Inštitútu Krista Veľkňaza, tak sa volá zariadenie na pomoc v núdzi v Žakovciach. Osobným svedectvom a zaujímavými príkladmi si získal záujem nás všetkých hneď od začiatku.
V ďalšej časti exkurzie sme si prešli celý areál, v ktorom sa okrem ubytovacích zariadení nachádzalo aj viacero hospodárskych budov ako sýpky, sklady, garáže, miesta na chov koní, kráv, ošípaných, kôz i exotických pštrosov. Niektoré naše dievčatá, ale aj chlapci si zapchávali nosy, pretože im vadil nepríjemný zápach od hospodárskych zvierat. Sprievodca nám vysvetlil dôležitosť práce i modlitby ako formy terapie pre klientov Inštitútu Krista Veľkňaza. Život približne 300 ľudí v tomto centre vôbec nie je jednoduchý. Väčšinu tvoria chlapi, ktorí už mnohé v živote zažili, preto tu platí doslova vojenský režim. Všetci po opustení areálu pri návrate prechádzajú testom na alkohol. Musia sa prispôsobiť, ak tam chcú zostať. „Moji chlapci“ ako ich nazýva farár, sú aj napriek spomínaným náročným podmienkam vďační, že majú strechu nad hlavou a nie sú hladní. Na záver sme si nechali priestor na jazdu na koni, ktorá bola pekným zakončením tohto mimoriadneho dňa. Ešte pred odchodom sme si pozreli zrekonštruovanú kaplnku, ktorá nás svojimi nádhernými maľbami doslova očarila. Aj táto stavba, podobne ako tie predchádzajúce, bola postavená svojpomocne a z príspevkov ľudí, ktorí spoznali, čo je láska.
Myslíme si, že táto exkurzia zanechala v každom z nás silnú stopu. Mnohí sme si uvedomili, ako by sme nechceli v živote skončiť. Určite by sme dopriali aj ostatným žiakom, aby precítili ten moment neopakovateľnej atmosféry života tých, ktorých už nikto nechcel. Zázrakom je to, že všetko, čo tam je a nie je toho málo, obytné i hospodárske budovy, sú dielom bývalých väzňov, alkoholikov, drogovo závislých. Napriek tomu, že sme osobne nestretli „farára v montérkach“, videli sme jeho dielo, to čo dokázal urobiť s chudobnými a pre chudobných s Božou pomocou.
Tieto naše dojmy z exkurzie by sme zakončili citátom, ktorí provokuje a zároveň usmerňuje naše správanie v živote.
„Milujte ľudí takých, akí sú, čím menej si to zaslúžia, tým viac ich milujte.
Nemilujte ich podľa veľkosti ich zásluh, ale podľa veľkosti ich potrieb!“
napísal Mgr. P. Minčák podľa informácii žiakov
A ako táto návšteva zapôsobila na našich žiakov? Môžete si prečítať nižšie.
Prečo si sa prihlásil/a na exkurziu?
"Zaujímali ma podmienky ľudí v zariadení a okolí, dôvody prečo sa tam tí ľudia dostali."
"Chcela som vidieť život ľudí, ktorí sa chcú zmeniť."
"Pretože som chcela vidieť aké to tam je."
"Chcela som sa dozvedieť niečo nové, niečo nové sa naučiť."
"Chcela som zistiť ako žijú ľudia, ktorí napríklad prišli o domovy..."
"Pretože ma to zaujalo. Chcela som vidieť, ako žijú aj iní ľudia. Rovnako to súvisí s mojou budúcnosťou, lebo by som sa chcela venovať niečomu podobnému."
"Exkurzia ma hneď zaujala obsahom, že sa dozvieme niečo nové o neobyčajných ľuďoch a ich príbehoch."
"Chcela som vidieť ako vyzerá ten areál a ako to tam funguje."
Naplnila exkurzia tvoje predstavy?
"Áno, bola som spokojná s tým ako o tom porozprával a poukazoval pán sprievodca."
"Veľmi nie, lebo som si myslela, že sa aj osobne stretneme a budeme môcť porozprávať s viacerými klientami tohto zariadenia a vypočuť si ich príbehy."
"Očakávala som to. Nejaké veci ma prekvapili..."
"Áno, ale chcela som vidieť viac ľudí."
Čo ťa tam zaujalo?
"Ich postoj ku práci, rozdelenie práce, ich viera."
"Nový kostol čo tam postavili. Zaujalo ma to ako si vedia navzájom pomáhať."
"Jazdenie na koni."
"Najviac ma zaujalo ako tam tí ľudia žijú. Myslela som si, že tam budú budovy, ktoré nie sú dokončené. Veľmi ma prekvapilo to keď boli pekne postavené."
"Asi všetko. Je to veľmi zaujímavé a je to tam veľmi veľké."
"Zaujali ma netradičné priestory, ktoré z časti pripomínali hororový film, spôsob života a trestov v tom zariadení, príbehy ľudí, zvieratá a veľmi sa mi páčila spoločná kaplnka, v ktorej sa spoločne modlia."
"Zaujali ma podmienky tých ľudí, že sú rozdelení do troch skupín podľa farby."
Odporučil/a by si návštevu Žakoviec svojmu / svojej kamarátke/ kamarátovi?
"Určite áno."
"Samozrejme. Bola by som rada, ak by sa o tomto mieste dozvedelo čo najviac ľudí a aby im boli ochotní pomôcť."
Prečo si priniesol/ a alebo nepriniesol/ a svoj dar pre núdznych v Žakovciach?
"Chcela som pomôcť aspoň z časti."
"Pretože je to správna vec. Chcela som pomôcť ľuďom v núdzi."
"Priniesla som, aby som im tým pomohla."
"Prišlo mi to ako dobrý skutok, ak donesiem niečo pre ľudí, ktorí na to nemajú."
"Priniesla som preto, lebo som chcela pomôcť. Uvedomujem si a je mi to nepríjemné, že ja si žijem pohodlne a môžem hocičo a oni nič. Niečo som musela urobiť. Mala som z toho dobrý pocit."
"Nebola som v škole a nikto ma o ničom neinformoval, inak by som určite niečo doniesla."
"Doniesla som, pretože radšej dávam ako dostávam. Viem, že to tí ľudia potrebujú."
"Nepriniesla som, pretože veci dávame jednej rodine do Albánska."
Ovplyvnila exkurzia tvoj postoj pomáhať ľuďom v núdzi?
"Trochu áno, no už aj pred touto exkurziou som mala príležitosť sa s niečím podobným stretnúť."
"Nie, vždy som chcela pomáhať iným a vždy chcem."
"Áno, som rada, že som tam mohla ísť."
"Áno, chcela by som pomôcť viac."
