Cestovanie spojené s poznávaním nových vecí obohacuje človeka, napĺňa ho šťastím a uspokojením. Mnohí ľudia cestujú do zahraničia, aby sa pokochali úžasnými historickými alebo prírodnými pamiatkami. Pritom zabúdajú, že Slovensko je plné častokrát ešte krajších a zaujímavejších pamiatok.
Žiaci 9.A sa rozhodli, že so svojím učiteľom geografie podrobnejšie preskúmajú blízke okolie Bardejova v smere toku rieky Topľa. Prvou zastávkou geografickej exkurzie bola PR Slatina pod Lieskovcom, ktorá sa nachádza približne 1km za Bardejovskou Novou Vsou blízko štátnej cesty. V tejto lokalite rastie veľmi vzácna vachta trojlistá. Nakoľko sme tam boli mimo vegetačného obdobia v ktorom rastie, jej podobu a niektoré ďalšie informácie sme si vypočuli od žiačky, ktorá to prezentovala pred spolužiakmi. Veľkou škodou je, že celé toto pomerne malé územie začína zarastať a že nápis, ktorý by upozorňoval okoloidúcich, je na zlomenom konári pre bežného občana nepostrehnuteľný.
Druhou zastávkou bol zdroj pramenitej vody, ktorý sa nachádza v obci Hrabovec pod kostolom v blízkosti cesty. Miestni ľudia ho nazývajú jednoducho Čurek. Dokonca je aj pekne označený a vymaľovaný. Výdatnosť prameňa je pomerne malá a naše meranie, ktoré sme urobili, to len potvrdilo 1,2 l za minútu. Domáci hovoria, že táto voda je fantastická a že káva z nej pripravená chutí úplne inak. Preto sa tu zastavujú nielen občania obce, ale aj prechádzajúci, aby si zobrali vodu do nádob, pritom ich neodrádza ani dlhé čakanie.
Ďalšou, v poradí treťou zastávkou ,bol odkryv kopca s názvom Skalka, ktorý sa nachádza necelé 2 km pred dedinou Dubinné. Toto miesto poznajú domáci ako lom , v ktorom si môžu zadarmo nazbierať ploché pieskovcové kamene, ktoré využívajú na obklady. Nás však zaujali vrásy, ktoré boli pekne viditeľné. Z informácií od žiaka sme sa dozvedeli, že na tomto území bolo v treťohorách more, v ktorom sa usádzali piesky a íly, ktoré neskôr spevneli a vplyvom tlakov v zemskej kôre boli vyzdvihnuté a otočené.
Poslednou prírodnou lokalitou, ktorú sme mali vidieť bola zastávka v samotnej obci Dubinné a to chránený strom - dub letný. Jeho vek odhadujú na približne 750 rokov a je to na naše pomery poriadny strom - Matuzalem. Jeho výška je 15m a maximálny obvod 12m. Z informácií, ktoré si pripravili žiaci sme sa dozvedeli, že v minulosti sa na ňom údajne zjavila Panna Mária, že slúžil ako zameriavací bod pre delostrelectvo a že na jeho záchranu sa ľudia v histórii obce viackrát finančne poskladali.
Piatu a šiestu zastávku sme spravili v obci Kurima. Na miestnom cintoríne sme si prezreli rotundu o ktorej niektorí archeológovia vyslovili hypotézy, že môže mať základy už z obdobia Veľkej Moravy. Navštívili sme aj 2 miestne židovské cintoríny, ktoré množstvom hrobových miest hovoria o veľkej židovskej komunite, ktorá tu žila v minulosti. Škoda, že sa nezachovali synagóga ani rituálne kúpele, ktoré boli za socializmu zbúrané. Výnimočný je však hrob rabína, ktorého si prichádzajú uctiť počas roka viaceré skupiny ortodoxných židov. Hovoria, že nebol len veľmi vzdelaný, nábožný, ale že robil aj zázraky.
V obci Kožany sme mali siedmu zastávku, ktorou bol gréckokatolícky drevený chrám Stretnutia Pána so Simeonom. Aj keď táto cerkov nie je zapísaná do zoznamu UNESCO, je výnimočná svojimi maľbami na stenách aj strope chrámu. Niektorí ju prirovnávajú k Sixtínskej kaplnke. Od sprievodkyne sme sa dozvedeli, že tu majú jeden z najstarších zvonov na východnom Slovensku, ktorý pochádza z roku 1409.
Našu exkurziu sme zakončili v obci Marhaň, kde sme mali ôsmu a deviatu zastávku. Prezreli sme si zrekonštruovaný starý kaštieľ rodiny Dessewffy a na kopci nad obcou sme si pozreli už len základy novšieho kaštieľa, ktorý bol miestnymi obyvateľmi úplne rozobratý. V lese sa nachádza hrobka najznámejšieho člena z rodiny Dessewffy. Aristid Dessewffy dosiahol hodnosť generála kuruckej armády, ktorá bojovala za práva Maďarov proti centrálnej rakúskej moci. Za vzburu bol zatknutý a popravený v Arade, dnešné Rumunsko, a odtiaľ prepravený a pochovaný vo svojej domovine. Ako sme sa dozvedeli, každoročne sem prichádza delegácia z Maďarska uctiť si jeho pamiatku, o čom svedčili aj vence zavesené na stenách hrobky. Z informácie od učiteľa sme sa ešte dozvedeli jednu zaujímavosť, že niektorí poľskí historici uvádzajú práve obec Marhaň ako miesto narodenia slávneho Štefana Báthoryho , ktorý bol sedmohradským kniežaťom a neskôr aj poľským kráľom.
Obohatení o veľké množstvo nových informácií sme sa šťastne vrátili naspäť do Bardejova.
Mgr. Peter Minčák
